Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil básnik Allen Ginsberg
03.06.2026 Celý región
Newark/Bratislava 2. júna (TASR) - Patril k priekopníkom a hlavným predstaviteľom umelecko-literárneho hnutia známeho ako Beat generation. Jeho báseň Vytie s úvodnými slovami: „Videl som najlepšie hlavy svojej generácie zničené šialenstvom...“, sa považuje za manifest beatnickej generácie. Americký básnik Allen Ginsberg, ktorému sa pripisuje aj autorstvo sloganu hnutia hippies - „flower power“, sa nielen pre túto báseň, ale celú zbierku Howl and Other Poems (Vytie a iné básne) ocitol v roku 1957 pred súdom, keď čelil obvineniu zo šírenia obscénnosti.
Beatnické hnutie s Jackom Kerouacom, Lawrencom Ferlinghettim či Williamom S. Burroughsom sa stalo súčasťou umeleckého undergroundu, neskôr aj popkultúry, patria medzi významných a novátorských literátov. Allen Ginsberg, od narodenia ktorého uplynie v stredu 3. júna 100 rokov, navštívil v roku 1965 aj Bratislavu a v máji toho istého roku ho v Prahe vyhlásili študenti za kráľa Majálesu.
Otvorene sa hlásil k homosexualite a od roku 1954 bol jeho životným partnerom básnik a herec Peter Orlovsky. Americkú spoločnosť poburoval aj obhajovaním marihuany a LSD. Svoje básne často recitoval pred početným publikom, napríklad v Londýna v roku 1965 v Royal Albert Hall ho s nadšením počúvalo viac ako 7000 prevažne mladých ľudí. Do širokého povedomia sa dostal aj vďaka cestovaniu. Prešiel takmer celý svet a dlhší čas strávil v Mexiku, Indii a v Európe. Bol vyznávačom východných filozofií a náboženstiev.
Allen Ginsberg sa narodil 3. júna 1926 v Newarku v americkom štáte New Jersey, vyrastal však v mestečku Paterson. Jeho otec bol stredoškolský učiteľ a básnik, matku ruskú židovskú emigrantku, sužovali psychické problémy. S ňou v roku 1941 absolvoval strastiplnú cestu po štátne New Jersey v úsilí nájsť pre ňu vhodné sanatórium. Cestu neskôr opísal v známej básni Kadiš. Matkina choroba sa pre Ginsberga stala nielen celoživotnou traumou, ale aj inšpiráciou.
Po maturite v roku 1943 začal študovať právo na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, kde sa stretol s Lucienom Carrom, ktorý ho zoznámil Williamom S. Burroughsom a Jackom Kerouacom. Všetci sa neskôr stali spoločne s Nealom Cassidym a básnikom Gregorym Corsom jadrom beatnického hnutia.
Ginsbergova cesta na výslnie undergroundu a popkultúry sa začala v roku v roku 1956, keď v Berkeley verejne prezentoval dnes už kultovú báseň Vytie. Ešte v tom istom roku vyšla vo Ferlinghettiho vydavateľstve City Lights Books Ginsbergova zbierka Howl and Other Poems (Vytie a iné básne), ktorá vyvolala škandál.
V roku 1957 sa Ginsberg i Ferlinghetti ocitli pred súdom, keď čelili obvineniu zo šírenia obscénnosti. Súdny proces sa napokon skončil ich oslobodením a vyhlásením sudcu, že zbierka nie je obscénna. Vďaka tomu sa vytvoril právny precedens, ktorý umožnil publikovanie aj iných kontroverzných diel.
Dodnes je zbierka považovaná za prelomovú nielen v americkej, ale i vo svetovej literatúre. Z Ginsberga sa stal hovorca celej generácie odsudzujúcej konformizmus v akejkoľvek podobe. V roku 1961 publikoval zbierku Kaddish and Others Poems (Kadiš a iné básne) a o dva roky neskôr básnickú knihu Reality Sandwiches (Sendviče reality).
Začiatkom roku 1965 odcestoval na Kubu, kde sa zúčastnil na literárnej konferencii. Pre jeho otvorené názory na homosexualitu a kritiku kubánskeho režimu ho z krajiny vyhostili a 18. februára eskortovali na lietadlo do Prahy.
V Československu absolvoval sériu verejných čítaní a okrem Prahy navštívil aj Bratislavu, kde sa zúčastnil na predstavení Návrat anjelov v Divadle poézie a vypočul si v slovenskom preklade svoju báseň Slnečnicová sutra. Po predstavení sa stretol aj s Osamelými bežcami - Ivanom Štrpkom, Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom.
Z Bratislavy odletel do Moskvy a 30. apríla sa vrátil do Prahy, kde ho 1. mája 1965 vyhlásili študenti za kráľa Majálesu. Ginsbergova májová návšteva sa však už nestretla s pochopením predstaviteľov totalitného režimu v Československu, čo napokon vyústilo 7. mája k jeho vyhosteniu. Ešte v lietadle do Londýna napísal báseň Kráľ Majáles. Československo opäť navštívil až v roku 1990, keď prijal pozvanie prezidenta Václava Havla.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia sa výrazne zhoršil jeho zdravotný stav. Prekonal dve menšie mozgové príhody a diagnostikovali mu Bellovu obrnu. Problémy mal aj s vysokým krvným tlakom a cukrovkou. Napriek tomu nezmiernil životné a pracovne pracovné tempo.
V roku 1974 dostal americkú Národnú knižnú cenu za zbierku básni The Fall Of America - poems of these states 1965 - 1971 (Pád Ameriky - básne týchto štátov 1965 - 1971).
Allen Ginsberg, jeden z najvýznamnejších básnikov 20. storočia, aktivista a neúnavný bojovník za ľudské práva, zomrel 5. apríla 1997 v New Yorku vo veku 70 rokov. Príčinou smrti bola rakovina pečene.
Beatnické hnutie s Jackom Kerouacom, Lawrencom Ferlinghettim či Williamom S. Burroughsom sa stalo súčasťou umeleckého undergroundu, neskôr aj popkultúry, patria medzi významných a novátorských literátov. Allen Ginsberg, od narodenia ktorého uplynie v stredu 3. júna 100 rokov, navštívil v roku 1965 aj Bratislavu a v máji toho istého roku ho v Prahe vyhlásili študenti za kráľa Majálesu.
Otvorene sa hlásil k homosexualite a od roku 1954 bol jeho životným partnerom básnik a herec Peter Orlovsky. Americkú spoločnosť poburoval aj obhajovaním marihuany a LSD. Svoje básne často recitoval pred početným publikom, napríklad v Londýna v roku 1965 v Royal Albert Hall ho s nadšením počúvalo viac ako 7000 prevažne mladých ľudí. Do širokého povedomia sa dostal aj vďaka cestovaniu. Prešiel takmer celý svet a dlhší čas strávil v Mexiku, Indii a v Európe. Bol vyznávačom východných filozofií a náboženstiev.
Allen Ginsberg sa narodil 3. júna 1926 v Newarku v americkom štáte New Jersey, vyrastal však v mestečku Paterson. Jeho otec bol stredoškolský učiteľ a básnik, matku ruskú židovskú emigrantku, sužovali psychické problémy. S ňou v roku 1941 absolvoval strastiplnú cestu po štátne New Jersey v úsilí nájsť pre ňu vhodné sanatórium. Cestu neskôr opísal v známej básni Kadiš. Matkina choroba sa pre Ginsberga stala nielen celoživotnou traumou, ale aj inšpiráciou.
Po maturite v roku 1943 začal študovať právo na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, kde sa stretol s Lucienom Carrom, ktorý ho zoznámil Williamom S. Burroughsom a Jackom Kerouacom. Všetci sa neskôr stali spoločne s Nealom Cassidym a básnikom Gregorym Corsom jadrom beatnického hnutia.
Ginsbergova cesta na výslnie undergroundu a popkultúry sa začala v roku v roku 1956, keď v Berkeley verejne prezentoval dnes už kultovú báseň Vytie. Ešte v tom istom roku vyšla vo Ferlinghettiho vydavateľstve City Lights Books Ginsbergova zbierka Howl and Other Poems (Vytie a iné básne), ktorá vyvolala škandál.
V roku 1957 sa Ginsberg i Ferlinghetti ocitli pred súdom, keď čelili obvineniu zo šírenia obscénnosti. Súdny proces sa napokon skončil ich oslobodením a vyhlásením sudcu, že zbierka nie je obscénna. Vďaka tomu sa vytvoril právny precedens, ktorý umožnil publikovanie aj iných kontroverzných diel.
Dodnes je zbierka považovaná za prelomovú nielen v americkej, ale i vo svetovej literatúre. Z Ginsberga sa stal hovorca celej generácie odsudzujúcej konformizmus v akejkoľvek podobe. V roku 1961 publikoval zbierku Kaddish and Others Poems (Kadiš a iné básne) a o dva roky neskôr básnickú knihu Reality Sandwiches (Sendviče reality).
Začiatkom roku 1965 odcestoval na Kubu, kde sa zúčastnil na literárnej konferencii. Pre jeho otvorené názory na homosexualitu a kritiku kubánskeho režimu ho z krajiny vyhostili a 18. februára eskortovali na lietadlo do Prahy.
V Československu absolvoval sériu verejných čítaní a okrem Prahy navštívil aj Bratislavu, kde sa zúčastnil na predstavení Návrat anjelov v Divadle poézie a vypočul si v slovenskom preklade svoju báseň Slnečnicová sutra. Po predstavení sa stretol aj s Osamelými bežcami - Ivanom Štrpkom, Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom.
Z Bratislavy odletel do Moskvy a 30. apríla sa vrátil do Prahy, kde ho 1. mája 1965 vyhlásili študenti za kráľa Majálesu. Ginsbergova májová návšteva sa však už nestretla s pochopením predstaviteľov totalitného režimu v Československu, čo napokon vyústilo 7. mája k jeho vyhosteniu. Ešte v lietadle do Londýna napísal báseň Kráľ Majáles. Československo opäť navštívil až v roku 1990, keď prijal pozvanie prezidenta Václava Havla.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia sa výrazne zhoršil jeho zdravotný stav. Prekonal dve menšie mozgové príhody a diagnostikovali mu Bellovu obrnu. Problémy mal aj s vysokým krvným tlakom a cukrovkou. Napriek tomu nezmiernil životné a pracovne pracovné tempo.
V roku 1974 dostal americkú Národnú knižnú cenu za zbierku básni The Fall Of America - poems of these states 1965 - 1971 (Pád Ameriky - básne týchto štátov 1965 - 1971).
Allen Ginsberg, jeden z najvýznamnejších básnikov 20. storočia, aktivista a neúnavný bojovník za ľudské práva, zomrel 5. apríla 1997 v New Yorku vo veku 70 rokov. Príčinou smrti bola rakovina pečene.
www.ZIVOTPO.sk
